Vývoj civilizovanej spoločnosti vedie k významnému posunu v kvalite nášho stravovania. Ľudské telo je geneticky naprogramované na neutrálnu až mierne zásadotvornú stravu.
V staršej dobe kamennej v tzv. paleolite, boli hlavným zdrojom obživy výhonky rastlín, rôzne druhy ovocia a sem-tam nejaké mäso, pochádzajúce z lovu, teda jednoznačne zásadotvorná strava.
Postupne, s rozvojom poľnohospodárstva v mladšej dobe kamennej – tzv. neolite. dochádza k významnému posunu od zásadotvornej stravy smerom k strave kyselinotvornej. Je za to zodpovedné predovšetkým obilie a produkty z neho vyrábané.Od tejto doby sa datuje oddklon od potravy, ktorá je totožná s našou prirodzenosťou.
V modernej spoločnosti je zdrojom prekyslenia strava, fajčenie, čierny čaj, káva, znečistenie životného prostredia (pesticídy v potravinách, v ovocí a zelenine, konzervanty, kyslé dažde, emisie výfukových plynov atď.) a tiež lieky, ktoré mnohí pacienti užívajú vo veľkých množstvách a veľakrát v neuveriteľných kombináciách.
Na prekysľovaní organizmu sa významne podieľa aj stres.
Najkyselinotvornejšími potravinami sú mäso a produkty z neho, údeniny, biele pečivo, rôzne prílohy – cestoviny, zemiaky, ryža, knedle.
Takže: Nie je to žiadna jóbová zvesť z agentúry „jedna pani povedala“, ale drsný fakt. Odborníci a lekári z celého sveta varujú – prekyslenie organizmu je v súčastnosti jedným z najnebezpečnejších degeneratívnych zdravotných problémov na Zemi.
PROBLÉM, s ktorým by sa dalo úspešne bojovať, keby sa mu venovala patričná pozornosť. Keby…, keby…, keby……. Tých je naozaj veľa.
Ak však chceme zostať na tomto svete ešte zopár rokov bez zbytočných zdravotných komplikácií a nepríjemných skúseností s našim telom, budeme musieť vstúpiť do svojho JA.
ZLATY KĽÚČ KU ZDRAVIU
Kedysi to bola zosmiešňovaná teória. Dnes ju akceptujú aj tie najväčšie svetové lekárske kapacity: „Ak dokážeme udržať správnu zásadito – kyslú rovnováhu v našom tele, takmer nikdy neochorieme.“
Stav prebytku kyselín totiž priamo spôsobuje či zhoršuje drvivú väčšinu chorôb ktoré poznáme. Pokiaľ vieme nastoliť správny pomer kyselín a zásad v našom tele, je vždy a v každom vekumožnosť nápravy zdravotného stavu či dokonca úplné vyliečenie. Neveríte? V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, ako pracuje naše telo a ako vznikajú choroby. A nielen to. Dozviete sa fakty, ktoré vás prinútia zmeniť postoj k sebe samému.
Nie sme z prachu, ale z vody
Každý vie, že ľudské telo sa skladá prevažne z vody. Priemerne 70% toho, čo nazývame „Ja“ tvorí táto pre mnohých bežná tekutina. Ak by sme chceli náš život vyjadriť vo „vodnom“ grafe, uvidíme krivku postupného vysychania nášho organizmu smerom nadol v závislosti od veku. To znamená, že čím je človek starší, tým menej vody je schopné jeho telo udržať.
Všetky tekuté prostredia ľudského organizmu počnúc krvou a slinami končiac, majú alkalickú reakciu vyjadrenú v jednotkách kyslosti –pH.
Keď je telo veľmi prekyslené, imunitný systém sa oslabuje a vírusy, baktérie či plesne dostávajú zelenú. Začnú sa množiť oveľa rýchlejšie, ako vo vyrovnanom prostredí. Do kyslého prostredia sa najhoršie vstrebávajú vitamíny a minerály tak potrebné pre naše celkové fungovanie. Následky takéhoto stavu sú devastujúce – postupne sa objavuje ochorenie ciev, srdca, kĺbov a čo je najhoršie, vytvárajú sa podmienky pre vznik rakovinotvorných buniek.
Telo si pomáha, ako vie. Zbavuje sa prebytočnej kyseliny hlavne potom a močom. Verili by ste, že aj moč aj pot majú kyslú reakciu? Je to práve z dôvodu udržania acidobazickej rovnováhy, ktorá je základom zdravia. Naše telo však nie je zázračné. Ak je náš organizmus dlhodobo prekyslený nad normu, je to začiatok nášho konca.
Príčiny prekyslenia
Nesprávna výživa a nevhodné stravovacie návyky. Ruku na srdce, koľkí z nás preťažujú svoj organizmus „chaotickým stravovaním“?
Ráno nejedávame, šupneme do seba kávu a poďho pracovať. Zato neskôr sa napukáme do plna (veď do fajrontu ďaleko) a potom poobede, keď sa vrátime z práce si dáme rýchlo ešte raz, aby sme sa tvárili, že chudneme a po 17:00 už nič nejeme. Nič horšie pre seba nemôžeme urobiť. Jesť sa má v malých dávkach a päťkrát denne. A nech sa vám zdá akokoľvek smiešne tvrdenie, že každé sústo musíme požuť 20 krát predtým, ako ho prehltneme, je to svätá pravda (kravy by vedeli rozprávať 🙂 ). Nedostatočné prežúvanie podporuje kyselinotvorné prostredie v žalúdku. Svoj organizmus preťažujeme nevhodnou stravou – veľa bielkovín, cukru, nasýtených mastných kyselín a tiež alkohol, nikotín či jedy z požívatín (insekticídy, pesticídy, herbicídy, potravinové prísady, konzervačné a farbiace prísady, chlór) – to všetko sú naši hrobári, ktorí trpezlivo čakajú na svoju prácu…
Narušenie črevnej flóry – dá sa vyjadriť jednoducho a zrozumiteľne – kvasenie v tenkom čreve, zahnívanie v hrubom čreve. Nechceli by ste to vidieť na vlastné oči, stačí ak to cítite pri vykonávaní veľkej potreby, že?
Nedostatok vody. Zámerne som nenapísala, že nedostatok tekutín. Tekutina je aj rum, sirup, káva, slivovica a podobne. Je to však voda a zas len voda, pri ktorej nedostatku stúpa koncentrácia kyslých odpadov hlavne v tuku a v nervových tkanivách. Duchovná a duševná stránka nás samých. Žeby? Áno. Zlosť, nenávisť, agresia, stres a nahromadená duševná záťaž prekysľujú náš organizmus vo vysokej miere. Len nedávno vyšla štúdia o priamej úmere stresu a vzniku rakoviny. Čo myslíte, je to blud?
Jeden komentár