Keď vieme, že treba vykročiť. A aj tak váhame.
Po každom rozhodnutí prichádza zvláštny moment.
Neistota. Nie tá dramatická.
Skôr tichá. Nepríjemná. Taká, ktorá sa ozve práve vtedy, keď už vieme, že späť sa nechceme vrátiť, ale dopredu ešte nemáme úplne istý krok.
Veľa ľudí si myslí, že váhanie znamená slabosť.
Že ak si nie sme istí, robíme niečo zle.
Že by sme mali cítiť nadšenie, istotu a chuť hneď bežať.
Je to obraz, ktorý máme zakódovaný. Že hodnota sa meria výkonom.
Že kto si nie je hneď istý, zaostáva. A kto zaváha, prehráva.
Lenže život, rovnako aj podnikanie, takto nefunguje.
Nie je to rovná čiara. Je to pohyb medzi plusmi a mínusmi, medzi istotou a pochybnosťou.
Aj v práci.
Aj v živote.
Aj v MLM.
Váhanie často znamená, že berieme veci vážne. Že nechceme konať impulzívne.
Že si uvedomujeme zodpovednosť, za seba, za čas, za energiu, ktorú do niečoho vložíme.
Niektorí ľudia zostanú v tejto fáze roky. Čítajú, sledujú, rozmýšľajú, čakajú na „lepší moment“.
A medzičasom sa nič nemení. Iní urobia krok aj s neistotou v batohu. Nie preto, že by sa nebáli. Ale preto, že pochopili, že istota neprichádza po pohybe, ale až počas neho.
Rozhodnutie & Váhanie
Rozdiel je v tom, či váhanie používame ako výhovorku, alebo ako fázu.
A práve tam sa dejú tie dôležité veci. Na ceste.
Učíme sa za pochodu.
Zisťujeme, čo nám sedí a čo nie.
Objavujeme svoje silné aj slabšie miesta. A to je v poriadku. Veľmi často zistíme ešte jednu vec, že na tej ceste nie sme sami. Sú okolo nás ľudia, ktorí podajú pomocnú ruku. Poradia. Podržia. Niekedy len ticho idú kúsok s nami.
Nie preto, že by mali všetky odpovede, ale preto, že už tou cestou prešli.
Je to podobné, ako keď vstupujeme do nového zamestnania.
Tiež presne nevieme, čo nás čaká.
Ale vieme, že sa to naučíme. Krok za krokom.V podnikaní aj v živote platí jednoduchá vec:
Cesta sama o sebe nie je prestávkou medzi začiatkom a cieľom.
Je to priestor, kde sa veci skutočne dejú.
Nemusíme mať jasno hneď.
Nemusíme vedieť všetko dopredu.
Stačí mať odvahu vykročiť.
Nie rýchlo.
Ale vedome.