Začnem dnes dosť netradične. Ďakujem z celého srdca za moje dve dcéry. Tie ma naučili, že Vianoce nie sú o naháňaní, upratovaní, pachtení sa za neviem čím. Aby bolo toto, aby bolo obo, aby boli okná poumývané, lebo…..Lebo čo? Nebudú Vianoce? Ha. Tak som to raz vyskúšala (naozaj nie náročky, ale z dôvodu časovej tiesne som to jednoducho nestihla). A viete čo? Vianoce boli. Aj Ježiško prišiel 🙂
Samozrejme, Vianoce sú obdobie, v ktorom všetko pôsobí akosi inak, jemnejšie, nežnejšie. Aj my ľudia sa snažíme byť dobrí milí a usmievaví (ak to teda pri tých stresoch vôbec stihneme).
Dokážeme si vôbec ešte užiť Vianoce? Naozaj musíme mať 16 druhov koláčov? A čo darčeky? Hlavne veľa, aby bolo? Z vlastnej skúsenosti (bohužiaľ……alebo chvalabohu?) viem, že deti si predstavujú Vianoce úplne inak ako dospelí. Chcú sa hrať, pozerať rozprávky, ísť vonku,jašiť sa, tvoriť. Nie byť v strese, že niekde niečo neupratali, alebo to upratané rozhádzali. Spomeňme si na naše detstvo. Na naše predstavy o Vianociach.
A prečo sa ľudia snažia byť „iní a lepší“ práve na Vianoce? Prečo nemôžeme byť takí stále. Prečo sa o to nesnažíme? Prečo to neskúšame? Prešo sa to neučí v školách? Viem, veľa otázok, žiadna odpoveď. Alebo jedna: Začnime, ostaní sa pridajú. Teda…..Tí ktorí pochopia.
Krásne a vitálne Vianoce, priatelia 🙂