Je január, nový mesiac, nový rok. V januári si zvykneme (prečo nie v septembri?) dávať novoročné predsavzatia. Ani sa tu nejdem rozpisovať o tom, že aké. To predsa všetci vieme najlepšie. Vieme, čo nás trápi, kvári, v čom máme medzery a čo chceme tento rok určite zlepšiť. Určite?
Poznám to sama na sebe. Nech je to v januári, alebo v septembri – je to ťažké. Hm. Naozaj? Prečo? Prečo je ťažké prestať fajčiť? Opäť vlastná skúsenosť. S prestávkami som fajčila…………určite vyše dvadsať rokov. (asi dlhšie). Vždy keď som prestávala, bolo to poslednýkrát. A? Opäť som začala. Prečo? Neviem. Ale potom som jednoducho prišla na to, že fajčenie je naozaj hlúposť. A prestanete fajčiť až vtedy, ak si to skutočne uvedomíte. Žiadne žuvačky, tabletky a neviem čo Vám nepomôžu, pokiaľ si Vy sami nepoviete DOSŤ.
A tak isto je to v každej oblasti nášho života. Či je to práca, vzťahy, rodina. Všade. Teoreticky ovládame naozaj všetko dokonale, dokonca máme tendencie radiť iným 😉 – poznáte to, však? Ja áno.
S pribúdajúcim vekom tak akosi automaticky prehodnocujeme svoje priority. Máme tendenciu ľutovať niečo, čo sme urobili, alebo neurobili.
Takže moje osobné predsavzatie na tento rok: V prvom rade sa budem snažiť JA. Byť lepšia, menej sa hádať, viacej sa hýbať, zdravo jesť, viacej počúvať. Nebudem riešiť, čo by bolo, keby. Lepšie je premýšľať ( ale hlavne konať), čo môžem v budúcnosti robiť ináč ako doteraz. Vždy predsa očakávame určitý výsledok, keď sa pre niečo rozhodneme. Tak prečo sme potom nespokojní s výsledkom? Už viete? Ja áno. Pretože MY sme neurobili všetko preto, aby bol výsledok uspokojujúci. Nie šéf, nie manžel, nie deti, nie vláda – MY.
Takže: Nech sa už rozhodneme pre čokoľvek, buďme zodpovední sami pred sebou. Nehľadajme chybu na vedľajšej stoličke. Najlepší pocit budeme mať, keď sa každý večer usmejeme do zrkadla a povieme si : Super, dnes bol skvelý deň :).
NEROZHODUJE DÁTUM V KAKENDÁRI. ROZHODUJEME MY.